Ako prežiť výmenu aneb dôležitosti od Filipka a Klárky, časť 1.

Tento jeden článok je špeciálne vyhradený pre budúcich výmenných študentov, nakoľko zanedlho sa začnú pripravovať na ich vlastnú výmenu. Ale samozrejem prečítať si ho môže každý, takže poprosím príjemne sa usaďte a pustite sa do čítania vtipnej zmesi okatého humoru Filipa a Kláry. Dopredu asi treba rovno povedať, že s Filipom sa nenachádzame v rovnakej krajine. Nakoľko ja som v USA a on v Mexiku, tak niektoré veci sa nebudú možno úplne zhodovať a niektoré zase budú iba z jedného pohľadu. Čo dodať, nazýva sa to kultúrne rozdiely.

Začněme tedy od úplného začátku a tedy ještě časem před odchodem do (pravděpodobne a doufajíc) vysněné země. Věř tomu, že pokud i náhodou dostaneš krajinu, s níž nejsi napoprvé rovnou spokojený/á tak to je naprosto v pořádku. Garantuji ti, že svůj pohled na tuto zem změníš, možná ješte před odjezdem nebo během výměny a budeš si říkat, že lepší zemi si dostat nemohl/a. Tak teda nyní k těm slíbeným radám do života výměnného studenta. Popravdé se nyní tak trochu cítim jako tvůrce motivačních citátů …

Takže za 1. Budeš mať veľa, veľa, veľa a ešte viacej papierov na vyplnenie, oskenovanie, kopírovanie, uloženie a iných sránd. Znie to katastrofálne, ja viem, ale bez tohto sa dostaneš tak akurát do obývačky na gauč a to je všetko. Takže áno, zabije ti to veľa času a očami popri tom prevrátiš neskutočne veľa krát, ale vždy, naozaj vždy sa to snaž spraviť načas, inak spoznáš silu čiernych (v našom prípade červených) puníkov.

2. Když už jsme u puntíku, tak nutno podotknout, že existují i takzvané zelené puntíky, které jsou teotřeticky i prakticky opak černých puntíku. Sanž se je získat co nejvíce při jakékoli příležitosti, i když to bude úplně trapná otázka. Klárka své první dva puntíky získala na kompletně směšné otázce a dohromady jich měla pět, což je docela úspěch (o jejím jedném černém puntíku pomlčíme). Já jsem zas měl s puntíky zase jiné vtipnejší zkušenosti a počet těch černých raději udávat nebudu.

3. Pozri si film Tanec s vlkmi. K tomuto nemáme čo dodať, proste si to pozri.

4. Dostávame sa ku krásnej a dôležitej časti s názvom OM II. V preklade to znamená testy a niekoľko rôznych pohovorov. Prvé čo treba povedať je: Nestresuj sa! Nie, vážne. Ak budeš v strese máš väčšiu šancu, že niečo zbabreš. A hlavne, ľudia, s ktorými budeš robiť pohovor tam nie sú od toho aby ťa potopili pri najbližšej príležitosti, ale aby zistili do ktorej krajiny si vhodný a či si vôbec vhodný ako reprezentant dištriktu 2240 pod krycím menom “výmenný študent”. A ak chceš úplne zabodovať, tak zariaď aby si ťa pamätali z každého jedného pohovoru. Moja osobná taktika bola rozosmiať ľudí, s ktorými som mala pohovor a ak sa chceš vyhnúť “kúsavým” otázkam tak jednoducho neprestaň rozprávať. Zistia tak, že sa nehanbíš a nemáš problém komunikovať + nezostane im čas na dodatočné otázky, na ktoré sa vačšinou nedá veľmi pripraviť. Nemyslím tým, že by to boli zlé otázky, len jednoducho nevieš na isto čo očakávať.

5. V tomto okamžiku už víš krajinu a to znamená… (chvilka napětí)… další papírování. Jeeej! (ano, ano, úplne si prave teď umím představit tvůj znechucený pohled). Nyní se to však týká papírů jako víza a řešení letenky. K vízům samozřejmě budeš muset jít na ambasádu a všechny tyto věci. To zjistíš. Každopádně si ale pořádně zkontroluj všechny papíry neboť jedné kamarádce Klárky se stalo, že přišla do země kde měla strávit výměnu a zjistilo se, že její víza jsou jen na dva měsíce.

6. Tento bod sa dá zahrnúť do predchádzajúceho, ale rozhodli sme sa s Filipkom spraviť z toho samostatné číslo. Akonáhle sa dozvieš číslo svojho dištriktu, prípadne názov multidištriktu, tak onedlho sa dozvieš aj konkrétnejšie informácie. Ako prvý/á sa ti oyve pravdepodobne osoba, ktorá sa nazýva district chairman. Je to v podstate “najvyššie postavená” osoba v danom dištrikte/multidištrikte v rámci výmeny. Neskôr sa ozve tvoj/a counselor/ka, alebo YEO alebo rovno rodina. Takže už budeš mať plnú kopu informácii typu: tvoje budúce mesto, škola… a čo ty vieš, možno budeš už aj vedieť nejaké pikošky o ľuďoch, ktorých ešte ani nepoznáš, len vieš, že to budú tvoji budúci (čo ja viem, napríklad) spolužiaci. Doležitý bod k tomuto je, že máš len jednu šancu na dobrý prvý dojem. A ver mi, dobrý dojem dokáže spraviť veľa. Túto radu budeš veľmi často počuť na každom jednom meetingu a je to pre dobrý dôvod. Buď iniciatívny/a od prvého momentu, či to už bude v úplných maličkostiach alebo veľkých veciach. Napríklad navrhni svojej budúcej host mamke alebo otcovi, prípadne najlepšie obom, či nechcú s tebou nikedy mať videohovor, že predsa len je to lepšia a osobnejšia (čož im ukáže, že im veríš a máš záujem, a to sa hodí keď s týmito ľudmi máš stráviť najbližších niekoľko mesiacov) komunikácia cez pol sveta. A aj rýchlejšia, čo sa pri všetých tých papieroch celkom hodí mať čas navyše. A taktiež sa neboj pýtať sa aj tie najviac stupídne otázky. Oni chápu, že si z inej krajiny a kultúry a ako aj raz Alex (holčina, ktorá sa momentálne nachádza na výmene v Brazílii) povedala: “Kto mal sakra vedieť, že v Brazílii sa toaletný papier hádže do koša a nie do záchoda.”

7. Poslední bod před odjezdem do zahraničí je pochopitelně balení. Řeknu to takhle: V žádném prípade se nezačni balit týden před odjezdem! Viď Klári? No jo no, Klárka by ti věděla říct proč… Dopředu si rozmysli podle toho kam jdeš co budeš potřebovat (protože v Mexiku ti zimní bunda k užitku moc nebude) a začni si dělat malé hromádky oblečení v dostatečném časovém předstihu.

Na koniec tejto časti vám môžeme ukázať ako som Filipkovi liezla na nervy s mojou jazykovou bariérou, nakoľko som svoj rodný jazyk používala dosť obmedzene a akosi ho začala zabúdať a vlastne on bol ten, kvôli ktorému je tento článok a asi aj každý daľší v slovenčine a čestine a nie v angličtine a španielčine. Čiže ďakujem Filipe.

Takto nejako to bolo na začiatku nášho dlhočizného videohovoru a tohto článku. Plní energie, elánu a dobrého pocitu z našej práce.
Zde mi už Klárkina neschopnost použít její vlastní rodný jazyk začala trochu lézt nahoru krkem, ale jak je vidět ona měla stále dobrou náladu, takže se nám pořád pracovalo dobře.
No a samozrejme počas hovoru sme si spravili aj “pár” prestávok na robenie si srandy z toho druhého. Možno aj preto nám to trvalo dokopy tak minimálne 6 hodín, kým sme to konečne dokončili.

Pridaj komentár