Moja výmena sa začala tak, ako asi každá výmena. Rozlúčila som sa s rodinou, prešla všetkými kontrolami a čakala na svoj let. Zrazu som už len začula ako hlásia moje meno aby som sa dostavila k inej odletovej bráne. A presne v tomto momente sa z každej výmeny stala výmena s jedinečným začiatkom.
Zistila som, že musím prejsť ešte jednou kontrolou, ktorá by mala zabrať tak 2 minúty (ževraj náhodne vyberali mená ľudí, no ja tomu nejak neverím a hneď aj pochopíš prečo, keď dočítaš tento blog a zistíš čo všetko sa mi v tento jedinečný deň prihodilo). Každopádne. Musela som vyložiť všetky veci zo svojho ruksaku aj príručnej batožiny, topánky dole, vo vlasoch nesmelo nič byť… som rada, že som si nemusela dávať aj nohavice dole. Fajn, všetko bolo v poriadku až dokým som sa nepozrela na čas po tom čo mi konečne vrátili mobil. Z 2 minút sa stala pekná pol hodina a moje lietadlo odlietalo za 10 minút. Pravdepodobne som prekročila povolenú rýchlosť behu, keď som utekala k svojej odletovej bráne. Vďaka Bohu aj všetkým anjelom s ním som to ešte stihla aj keď letušky na mňa celkom pekne zazerali. Dobre tu si dáme pauzu, lebo nejdem opisovať 10 hodinový let z Viedne do mesta New York, počas ktorého som si pozrela Magic Mike XXL a teta vedľa mňa mala pohoršený výraz. Kebyže to bolo možné tak by som ho s radosťou odfotila a pridala sem, lebo to bolo naozaj na zasmiatie.
Konečne sme pristáli (som si istá, že teta vedľa mňa bola ešte šťastnejšia ako ja… skús hádať prečo), vyšli sme z lietadla, prešli pasovými kontrolami, ja som prešla zase kontrolou navyše, chápeš, aby som sa náhodou nenudila (ver mi, nenudila) a ja som si mohla pekne ísť po batožinu, ktorú som aj tak potom znova odovzdala do “druhého” letu. Presunula som sa k svojej odletovej bráne, založila som si sluchátka a spokojne sedela na letisku s myšlienkou, že už mám vyše polovicu cesty za sebou. Hahah… nie!
Skoro som ohluchla, keď mi v ušiach zo sluchátiek zrazu išlo namiesto Slipknotu zvonenie na Messengeri. Volala mi host mamka a viete akú super správu mi ohlásila? Ah áno! Zrušili mi let. Popravde som netušila čo mám robiť tak som iba vyhladala informačný kútik, pri ktorom bola rada dlhá asi ako Route 66. Ak nie dlhšia… Nom ale k veci. Moja hmamka strávila spolu s mojou counselorkou asi dve hodiný na telefóne, riešili možné spôsoby ako ma dostať do Južnej Karolíny. Nakoniec najvhodnejšia možnosť bola, že zostanem u kamarátky mojej couselorky, Mary, a z druhého letiska poletím o 23 hodín neskôr (to som tiež inak moc nepochopila… dve letiská v jednom meste a iba jeden let za celý deň). A tak som sa nečakane ocitla na druhej strane USA.
V New Yorku som už bola aj predtým, ale ako je známe, toto mesto dokáže prekvapiť aj keď v ňom žijete. A ja to môžem iba potvrdiť. Síce za jeden deň sa toho veľa nedá vidieť, ale aj tak vidieť znova Time Square bolo skvelé. Taktiež ma Mary vzala na obed do The Stardust, kde počas toho ako ješ ti obsluha spieva piesne z Broadway. To bol fakt zážitok a takto nejako vyzeral celý tento jeden deň až kým sme sa nedostali na letisko, kde sme sa dozvedeli ďalšie vtipné správy (hej, po tom všetkom som už nemohla spraviť nič iné ako sa len zasmiať)…
Nejdem vypisovať kompletne celý letiskový zážitok, aj bez toho je tento článok dosť dlhý. Takže v skrátenej verzii nemohla so letieť tým lietadlom, ktorým som mala a tak som namiesto do Savannah pristála v Charlestone samozrejme s meškaním, veď to by už nebolo ono. Ako bonus sa moja batožina dopravila do Savannah, takže ešte sme museli riešiť aj toto, no našťastie niekto z môjho host klubu išiel po moju batožinu zatiaľ čo po mňa šla moja host rodina. O deň neskôr, bez batožiny a maximálne vyčerpaná, ale konečne v Južnej Karolíne.
Ak toto náhodou číta niekto z budúcich výmenných študentov, tak sa prosím ťa nezlakni. Vyriešilo sa to dobre a ako vidíš aj s humorom. Netreba sa ničoho báť, len treba počúvať na všetkých OM, keď vravia koho prvého kontaktovať keď nastane nejaký, akýkoľvek problém. Ja osobne by som sa aj sama pochválila ako som to zvládla lebo môj domáci dištrikt sa to dozvedel všetko až po mojom poslednom pristáti (zdravím pán Barák). Toto určite nie je prekážka, ktorá by ťa mala odradiť od výmeny. Je to len komplikovanejšia ukážka toho, že všetko má svoje riešenie, keď vieš ako na to.
Len malý detail na koniec. Nie som prvá, ktorej sa to stalo ale takmer všetci, čo sme si prešli niečím podobným máme jednu vec spoločnú. Letecká spoločnosť Delta. Nechcem hovoriť nič zlé na túto spoločnosť ale pravdepodobne to uľahčí (a podstatne skráti) cestu ak zvolíte inú spoločnosť.
Nie je SC ako SC 